Zmeny v daniach v roku 2014

1.8.2014

Zmeny v daniach v roku 2014

1   Úvod
 
V priebehu minulého roka došlo v oblasti daní k viacerým zmenám, ktorými sa má zabezpečiť zefektívnenie správy daní a zníženie administratívnej záťaže podnikateľov. Zmeny postihli najmä základné daňové právne predpisy ako zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“), zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o dani z príjmov“) a zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o dani z pridanej hodnoty“).

V nižšie uvedenom texte sme zamerali pozornosť najmä na priblíženie zmien v Daňovom poriadku účinných od 1. januára 2014. Zmeny v ostatných daňových predpisoch nie sú predmetom tohto dokumentu. V krátkosti však oboznamujeme aj s dvoma väčšími zmenami v Zákone o dani z príjmov a v Zákone o dani z pridanej hodnoty.

2    Zmeny v Daňovom poriadku

Zmeny do Daňového poriadku priniesol zákon č. 435/2013 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Novela“).

2.1       Možnosť výmazu daňového subjektu zo zoznamu platiteľov dane z pridanej hodnoty, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie
 
Novela priniesla významnú zmenu v súvislosti s možnosťou výmazu daňového subjektu zo zoznamu platiteľov dane z pridanej hodnoty, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie (ďalej len „Zoznam“). Zoznam (v médiách známy ako tzv. čierna listina), ktorý obsahuje z pohľadu dane z pridanej hodnoty potenciálne rizikové daňové subjekty, vedie Finančné riaditeľstvo SR, ktoré ho zverejňuje na svojej webovej stránke (Zoznam dostupný na https://www.financnasprava.sk/sk/elektronicke-sluzby/verejne-sluzby/zozn...). Finančné riaditeľstvo SR zapíše do Zoznamu daňový subjekt, ktorý prestal vykonávať podnikateľskú činnosť, alebo ktorý si opakovane neplní svoje povinnosti (najmä povinnosť podať daňové priznanie, kontrolný výkaz, opakovane nie je zastihnuteľný na adrese sídla či miesta podnikania atď.).

Na rozdiel od právnej úpravy účinnej pred 1. januárom 2014, ktorá neobsahovala ustanovenia o možnosti výmazu zo Zoznamu, súčasná právna úprava stanovuje podmienky, za ktorých Finančné riaditeľstvo SR platiteľa dane zo Zoznamu vymaže. Nová právna úprava sa použije aj na platiteľov dane, ktorí splnili podmienky na výmaz zo Zoznamu pred jej účinnosťou, teda pred 1. januárom 2014.

Finančné riaditeľstvo SR platiteľa dane zo Zoznamu vymaže, ak sa platiteľ dane „polepšil“, teda ak odpadli dôvody, pre ktoré bol do zoznamu zapísaný a zároveň v období dvanásť (12) po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov neporušil svoje povinnosti, najmä povinnosti pri daňovej kontrole, povinnosti podať daňové priznanie alebo kontrolný výkaz, povinnosť zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť. Zároveň musel byť platiteľ dane v tomto období zastihnuteľný na adrese sídla, miesta podnikania alebo na adrese prevádzkarne.

Platiteľ dane bude zo Zoznamu vymazaný automaticky aj vtedy, ak správca dane zrušil registráciu platiteľa dane k dani z pridanej hodnoty.

2.2       Preúčtovanie platby uskutočnenej omylom na účet iného daňového dlžníka

Podľa pôvodnej právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2014 platilo, že ak daňový subjekt poukázal platbu na účet iného daňového subjektu, správca dane bol povinný takto uskutočnenú platbu prijať a zaobchádzať s ňou, ako by ju uskutočnil ten daňový subjekt, v prospech ktorého účtu bola pripísaná (teda použiť ju na úhradu daňovej povinnosti, daňových nedoplatkov, nedoplatkov na cle atď.). Vrátenie platby neprichádzalo do úvahy, či bola platba na cudzí účet uskutočnená omylom (napríklad pre nesprávne zadaný variabilný symbol), alebo zámerne. 

Nová právna úprava umožňuje daňovému subjektu, ktorý uskutočnil platbu v prospech cudzieho účtu, požiadať správcu dane, aby uskutočnenú platbu preúčtoval, teda pripísal ju v prospech správneho účtu. Nedostatok právnej úpravy spočíva v tom, že na základe žiadosti správca dane platbu síce preúčtuje, avšak len vo výške, v akej ju u daňového subjektu, v prospech účtu ktorého bola platba uskutočnená, eviduje ako daňový preplatok. Inými slovami povedané, ak správca dane eviduje u daňového subjektu, v prospech ktorého účtu bola platba uskutočnená, daňové nedoplatky, splatné preddavky na daň, nedoplatky na cle a na iných platbách atď., prijatú platbu použije v prvom rade na ich úhradu. Len ak po takejto úhrade eviduje u daňového subjektu, v prospech ktorého účtu bola platba poukázaná, daňový preplatok, vráti ho daňovému subjektu, ktorý uskutočnil platbu v prospech cudzieho účtu, a to vo forme preúčtovania.

Pre ozrejmenie uvádzame príklad. Daňový subjekt si chcel splniť svoju daňovú povinnosť. Z dôvodu nesprávne zadaného variabilného symbolu však poukázal daň vo výške 500 Eur na cudzí účet. Následne požiadal správcu dane o preúčtovanie platby. Správca dane zistil, že u daňového subjektu, v prospech ktorého bola suma pripísaná, eviduje daňový nedoplatok vo výške 200 Eur. Z tohto dôvodu vrátil vo forme preúčtovania daňovému subjektu, ktorý platbu uskutočnil, len sumu vo výške 300 Eur.

Nevylučujeme možnosť brániť sa v prípade platby uskutočnenej omylom na základe občianskoprávnych predpisov o neplatnosti právnych úkonov urobených v omyle. Aby bol omyl ľahšie preukázaný, odporúčame, aby daňový subjekt vždy pri plnení daňovej povinnosti uvádzal ako poznámku napríklad text „platba v prospech XXX, s.r.o“. Bude tak zrejmé, v prospech koho chcel daňový subjekt platbu vykonať. 

Právnu úpravu účinnú od 1. januára 2014 je možné použiť len na platby vykonané po 31. decembri 2013.

2.3       Daňové tajomstvo

S účinnosťou od 01. januára 2014 sa rozširuje definícia toho, čo sa nepovažuje za porušenie daňového tajomstva. Porušením daňového tajomstva už nie je napríklad oznámenie mena, priezviska a adresy fyzickej osoby alebo názvu a sídla právnickej osoby tomu, kto v prospech účtu tejto osoby uskutočnil platbu. Porušením daňového tajomstva nie je ani sprístupnenie čísla účtu na webovom sídle Finančného riaditeľstva SR, ktoré bolo daňovému subjektu pridelené.

2.4       Povinná elektronická komunikácia s finančnou správou

S účinnosťou od 01. januára 2014 je vybraná skupina daňových subjektov povinná komunikovať s finančnou správou výlučne prostredníctvom elektronických prostriedkov, nech ide o akékoľvek podanie (napríklad daňové priznanie, kontrolný výkaz, žiadosť o súhlas správcu dane so zápisom zmien v obchodnom registri atď.). Táto povinnosť sa týka všetkých platiteľov dane z pridanej hodnoty, ďalej daňových poradcov a advokátov zastupujúcich daňový subjekt pri správe daní, a nakoniec aj iných zástupcov zastupujúcich taký daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty. Výnimkou z povinnej elektronickej komunikácie je predkladanie príloh, ktoré možno naďalej doručovať aj v listinnej podobe (napríklad prílohy k daňovému priznaniu).

Podania doručované elektronickými prostriedkami musia byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Ak daňový subjekt doručuje správcovi dane elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu, musí mať so správcom dane uzavretú dohodu o elektronickom doručovaní.

2.5       Povinnosť odpustiť zmeškanie lehoty za splnenia zákonných predpokladov

Podľa pôvodne právnej úpravy platilo, že ak aj daňový subjekt spĺňal zákonné predpoklady na odpustenie zmeškania lehoty, správca dane mohol ale nemusel zmeškanie lehoty odpustiť. S účinnosťou od 01. januára 2014 platí, že ak daňový subjekt spĺňa zákonné predpoklady, správca dane má povinnosť (nie možnosť) odpustiť zmeškanie lehoty.

2.6       Zníženie administratívnej záťaže pri registrácii

Novela priniesla čiastočné zníženie administratívnej záťaže v súvislosti s registráciou daňového subjektu (napríklad registrácia pre daň z pridanej hodnoty, spotrebné dane atď.). Na rozdiel od pôvodnej právnej úpravy, s účinnosťou od 1. januára 2014 nie je daňový subjekt povinný pri registrácii uvádzať hlavný predmet činnosti. Daňový subjekt, ktorým je právnická osoba, nie je tiež viac povinný uvádzať štatutárny orgán alebo osoby, ktoré sú okrem štatutárneho orgánu oprávnené za ňu konať, ak údaje o nich vyplývajú z obchodného registra.

2.7       Záväzné stanovisko Finančného riaditeľstva SR

Ak daňový subjekt zamýšľa uskutočniť obchod a nie je mu zrejmé, ako v tejto súvislosti vykladať určité ustanovenia daňových právnych predpisov, s účinnosťou od 1. septembra 2014 bude môcť požiadať Finančné riaditeľstvo SR o vydanie záväzného stanoviska k uplatňovaniu daňových predpisov. Zároveň však bude povinný v žiadosti navrhnúť postup, právne posúdiť predpokladaný obchodný prípad a uviesť jeho hodnotu. Hlavným účelom inštitútu záväzného stanoviska je zvýšiť právnu istotu daňového subjektu v súvislosti s jednotným výkladom vybraných slovenských daňových právnych predpisov.

Záväzné stanovisko bude možné vyžiadať len v súvislosti s výkladom slovenských daňových právnych predpisov, za odplatu (splatnú pri podaní žiadosti) a len k obchodnému prípadu, ktorý sa uskutoční v budúcnosti (nie k už uskutočnenému obchodnému prípadu). Výška odplaty sa bude odvíjať od hodnoty obchodného prípadu, počtu právnych predpisov, ku ktorým sa výklad žiada a od skutočnosti, či ide o opakovaný obchodný prípad. Zároveň sa stanovuje dolná hranica odplaty najmenej 4.000 Eur a horná hranica odplaty najviac 30.000 Eur.        

Záväzné stanovisko až na výnimky vydá Finančné riaditeľstvo SR v lehote šesťdesiat (60) dní od prijatia úplnej žiadosti. Vydané stanovisko bude zaväzovať správcu dane ako aj Finančné riaditeľstvo SR a Ministerstvo financií SR, avšak len v súvislosti s obchodným prípadom uvedeným v žiadosti daňového subjektu. V prípade využitia záväzného stanoviska aj v súvislosti s iným obchodným prípadom ako s tým, pre ktorý bolo stanovisko vydané, vznikne v určitých prípadoch nová poplatková povinnosť daňového subjektu.                    

3      Zákon o dani z pridanej hodnoty

S účinnosťou od 1. januára 2014 došlo v zákone č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, v znení neskorších predpisov viacerým zmenám, z ktorých pozornosť venujeme jednej, a to kontrolnému výkazu.

3.1       Kontrolný výkaz


Zákonom č. 360/2013 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 331/2011 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 246/2012 Z.z., v znení neskorších predpisov došlo s účinnosťou od 1. januára 2014 k zavedeniu inštitútu „kontrolného výkazu“. Hlavným účelom kontrolného výkazu je boj proti daňovým podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty.
 
Kontrolný výkaz je dokument, ktorý obsahuje údaje o jednotlivých daňových povinnostiach a odpočtoch dane uplatňovaných platiteľom dane z pridanej hodnoty za príslušné zdaňovacie obdobie. Uvádzajú sa v ňom najmä údaje z faktúr a údaje o dodaní určitých tovarov a služieb. Právna úprava stanovuje platiteľovi dane z pridanej hodnoty podávať kontrolný výkaz pravidelne za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré je povinný podať daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty, a to najneskôr do dvadsaťpäť (25) dní po skončení zdaňovacieho obdobia. Kontrolný výkaz je potrebné podávať elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom (elektronický podpis sa nevyžaduje len v prípade, ak má platiteľ dane uzavretú so správcom dane dohodu o elektronickom doručovaní).

V závislosti od skutočnosti, či daňový subjekt zistil chybu v podanom kontrolnom výkaze pred alebo po uplynutí lehoty na jeho podanie, podáva opravný alebo dodatočný kontrolný výkaz.

Porušenie povinnosti v súvislosti s podaním kontrolného výkazu sankcionuje správca dane pokutou uloženou až do výšky 10.000 Eur a v prípade opakovaného porušenia povinnosti až do výšky 100.000 Eur.

4     Zákon o dani z príjmov

Súvislosti so zmenami  v zákone č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, v znení neskorších predpisov uvádzame ako novinku daňové licencie právnických osôb.

4.1       Daňové licencie právnických osôb

Právna úprava s účinnosťou od 1. januára 2014 zavádza inštitút „daňových licencií právnických osôb“. Daňová licencia je minimálna daň, ktorú je daňovník povinný zaplatiť za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré jeho daňová povinnosť vypočítaná v daňovom priznaní je nižšia ako výška daňovej licencie. Rovnako je na úhradu minimálnej dane povinný daňovník, ktorý vykázal daňovú stratu.

Výška daňovej licencie sa odvíja od výšky obratu daňovníka a pohybuje sa od 480 Eur až do 2 880 Eur.

Daňovú licenciu je daňovník povinný uhradiť za príslušné zdaňovacie obdobie v lehote na podanie daňového priznania k dani z príjmov. Daňové priznanie k dani z príjmov sa podáva do troch (3) kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Prvýkrát bude daňovník povinný zaplatiť daňovú licenciu za zdaňovacie obdobie, ktoré začalo najskôr 1. januára 2014.

Právna úprava stanovuje výnimky z povinnosti platiť daňovú licenciu. Daňovú licenciu neplatí daňovník, ktorý prevádzkuje chránenú dielňu alebo chránené pracovisko, daňovník, ktorému vznikla prvýkrát povinnosť podať daňové priznanie za také zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol (napríklad, ak právnická osoba vznikla v máji 2014, nie je v roku 2015 povinná platiť daňovú licenciu za zdaňovacie obdobie, ktoré trvalo od mája 2014 do decembra 2014) a ďalší zákonom stanovení daňovníci (napríklad záujmové združenia právnických osôb, profesijné komory, občianske združenia vrátane odborových organizácií, politické strany a politické hnutia, štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, obce, vyššie územné celky atď.).

xxxxxxxxxxxxxxxx

Tento dokument vo všeobecnej rovine oboznamuje s niektorými zmenami v oblasti daní. Táto informácia nemôže byť považovaná za právnu radu a  nenahrádza komplexné poradenstvo zo strany advokátskej kancelárie JNC Legal s.r.o. V prípade potreby právnej asistencie v súvislosti s vyššie uvedeným nás neváhajte kontaktovať.

JNC Legal s.r.o.

office@jnc-legal.com