Novinky

Členstvo v IAPP

20.10.2017

Partner kancelárie Jaroslav Nižňanský sa stal členom IAPP (International Association of Privacy Professionals), združujúcej odborníkov v oblasti ochrany osobných údajov z celého sveta.

Zmeny v daniach v roku 2014

1.8.2014

Zmeny v daniach v roku 2014

1   Úvod
 
V priebehu minulého roka došlo v oblasti daní k viacerým zmenám, ktorými sa má zabezpečiť zefektívnenie správy daní a zníženie administratívnej záťaže podnikateľov. Zmeny postihli najmä základné daňové právne predpisy ako zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“), zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o dani z príjmov“) a zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o dani z pridanej hodnoty“).

V nižšie uvedenom texte sme zamerali pozornosť najmä na priblíženie zmien v Daňovom poriadku účinných od 1. januára 2014. Zmeny v ostatných daňových predpisoch nie sú predmetom tohto dokumentu. V krátkosti však oboznamujeme aj s dvoma väčšími zmenami v Zákone o dani z príjmov a v Zákone o dani z pridanej hodnoty.

2    Zmeny v Daňovom poriadku

Zmeny do Daňového poriadku priniesol zákon č. 435/2013 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Novela“).

2.1       Možnosť výmazu daňového subjektu zo zoznamu platiteľov dane z pridanej hodnoty, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie
 
Novela priniesla významnú zmenu v súvislosti s možnosťou výmazu daňového subjektu zo zoznamu platiteľov dane z pridanej hodnoty, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie (ďalej len „Zoznam“). Zoznam (v médiách známy ako tzv. čierna listina), ktorý obsahuje z pohľadu dane z pridanej hodnoty potenciálne rizikové daňové subjekty, vedie Finančné riaditeľstvo SR, ktoré ho zverejňuje na svojej webovej stránke (Zoznam dostupný na https://www.financnasprava.sk/sk/elektronicke-sluzby/verejne-sluzby/zozn...). Finančné riaditeľstvo SR zapíše do Zoznamu daňový subjekt, ktorý prestal vykonávať podnikateľskú činnosť, alebo ktorý si opakovane neplní svoje povinnosti (najmä povinnosť podať daňové priznanie, kontrolný výkaz, opakovane nie je zastihnuteľný na adrese sídla či miesta podnikania atď.).

Na rozdiel od právnej úpravy účinnej pred 1. januárom 2014, ktorá neobsahovala ustanovenia o možnosti výmazu zo Zoznamu, súčasná právna úprava stanovuje podmienky, za ktorých Finančné riaditeľstvo SR platiteľa dane zo Zoznamu vymaže. Nová právna úprava sa použije aj na platiteľov dane, ktorí splnili podmienky na výmaz zo Zoznamu pred jej účinnosťou, teda pred 1. januárom 2014.

Finančné riaditeľstvo SR platiteľa dane zo Zoznamu vymaže, ak sa platiteľ dane „polepšil“, teda ak odpadli dôvody, pre ktoré bol do zoznamu zapísaný a zároveň v období dvanásť (12) po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov neporušil svoje povinnosti, najmä povinnosti pri daňovej kontrole, povinnosti podať daňové priznanie alebo kontrolný výkaz, povinnosť zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť. Zároveň musel byť platiteľ dane v tomto období zastihnuteľný na adrese sídla, miesta podnikania alebo na adrese prevádzkarne.

Platiteľ dane bude zo Zoznamu vymazaný automaticky aj vtedy, ak správca dane zrušil registráciu platiteľa dane k dani z pridanej hodnoty.

2.2       Preúčtovanie platby uskutočnenej omylom na účet iného daňového dlžníka

Podľa pôvodnej právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2014 platilo, že ak daňový subjekt poukázal platbu na účet iného daňového subjektu, správca dane bol povinný takto uskutočnenú platbu prijať a zaobchádzať s ňou, ako by ju uskutočnil ten daňový subjekt, v prospech ktorého účtu bola pripísaná (teda použiť ju na úhradu daňovej povinnosti, daňových nedoplatkov, nedoplatkov na cle atď.). Vrátenie platby neprichádzalo do úvahy, či bola platba na cudzí účet uskutočnená omylom (napríklad pre nesprávne zadaný variabilný symbol), alebo zámerne. 

Nová právna úprava umožňuje daňovému subjektu, ktorý uskutočnil platbu v prospech cudzieho účtu, požiadať správcu dane, aby uskutočnenú platbu preúčtoval, teda pripísal ju v prospech správneho účtu. Nedostatok právnej úpravy spočíva v tom, že na základe žiadosti správca dane platbu síce preúčtuje, avšak len vo výške, v akej ju u daňového subjektu, v prospech účtu ktorého bola platba uskutočnená, eviduje ako daňový preplatok. Inými slovami povedané, ak správca dane eviduje u daňového subjektu, v prospech ktorého účtu bola platba uskutočnená, daňové nedoplatky, splatné preddavky na daň, nedoplatky na cle a na iných platbách atď., prijatú platbu použije v prvom rade na ich úhradu. Len ak po takejto úhrade eviduje u daňového subjektu, v prospech ktorého účtu bola platba poukázaná, daňový preplatok, vráti ho daňovému subjektu, ktorý uskutočnil platbu v prospech cudzieho účtu, a to vo forme preúčtovania.

Pre ozrejmenie uvádzame príklad. Daňový subjekt si chcel splniť svoju daňovú povinnosť. Z dôvodu nesprávne zadaného variabilného symbolu však poukázal daň vo výške 500 Eur na cudzí účet. Následne požiadal správcu dane o preúčtovanie platby. Správca dane zistil, že u daňového subjektu, v prospech ktorého bola suma pripísaná, eviduje daňový nedoplatok vo výške 200 Eur. Z tohto dôvodu vrátil vo forme preúčtovania daňovému subjektu, ktorý platbu uskutočnil, len sumu vo výške 300 Eur.

Nevylučujeme možnosť brániť sa v prípade platby uskutočnenej omylom na základe občianskoprávnych predpisov o neplatnosti právnych úkonov urobených v omyle. Aby bol omyl ľahšie preukázaný, odporúčame, aby daňový subjekt vždy pri plnení daňovej povinnosti uvádzal ako poznámku napríklad text „platba v prospech XXX, s.r.o“. Bude tak zrejmé, v prospech koho chcel daňový subjekt platbu vykonať. 

Právnu úpravu účinnú od 1. januára 2014 je možné použiť len na platby vykonané po 31. decembri 2013.

2.3       Daňové tajomstvo

S účinnosťou od 01. januára 2014 sa rozširuje definícia toho, čo sa nepovažuje za porušenie daňového tajomstva. Porušením daňového tajomstva už nie je napríklad oznámenie mena, priezviska a adresy fyzickej osoby alebo názvu a sídla právnickej osoby tomu, kto v prospech účtu tejto osoby uskutočnil platbu. Porušením daňového tajomstva nie je ani sprístupnenie čísla účtu na webovom sídle Finančného riaditeľstva SR, ktoré bolo daňovému subjektu pridelené.

2.4       Povinná elektronická komunikácia s finančnou správou

S účinnosťou od 01. januára 2014 je vybraná skupina daňových subjektov povinná komunikovať s finančnou správou výlučne prostredníctvom elektronických prostriedkov, nech ide o akékoľvek podanie (napríklad daňové priznanie, kontrolný výkaz, žiadosť o súhlas správcu dane so zápisom zmien v obchodnom registri atď.). Táto povinnosť sa týka všetkých platiteľov dane z pridanej hodnoty, ďalej daňových poradcov a advokátov zastupujúcich daňový subjekt pri správe daní, a nakoniec aj iných zástupcov zastupujúcich taký daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty. Výnimkou z povinnej elektronickej komunikácie je predkladanie príloh, ktoré možno naďalej doručovať aj v listinnej podobe (napríklad prílohy k daňovému priznaniu).

Podania doručované elektronickými prostriedkami musia byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Ak daňový subjekt doručuje správcovi dane elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu, musí mať so správcom dane uzavretú dohodu o elektronickom doručovaní.

2.5       Povinnosť odpustiť zmeškanie lehoty za splnenia zákonných predpokladov

Podľa pôvodne právnej úpravy platilo, že ak aj daňový subjekt spĺňal zákonné predpoklady na odpustenie zmeškania lehoty, správca dane mohol ale nemusel zmeškanie lehoty odpustiť. S účinnosťou od 01. januára 2014 platí, že ak daňový subjekt spĺňa zákonné predpoklady, správca dane má povinnosť (nie možnosť) odpustiť zmeškanie lehoty.

2.6       Zníženie administratívnej záťaže pri registrácii

Novela priniesla čiastočné zníženie administratívnej záťaže v súvislosti s registráciou daňového subjektu (napríklad registrácia pre daň z pridanej hodnoty, spotrebné dane atď.). Na rozdiel od pôvodnej právnej úpravy, s účinnosťou od 1. januára 2014 nie je daňový subjekt povinný pri registrácii uvádzať hlavný predmet činnosti. Daňový subjekt, ktorým je právnická osoba, nie je tiež viac povinný uvádzať štatutárny orgán alebo osoby, ktoré sú okrem štatutárneho orgánu oprávnené za ňu konať, ak údaje o nich vyplývajú z obchodného registra.

2.7       Záväzné stanovisko Finančného riaditeľstva SR

Ak daňový subjekt zamýšľa uskutočniť obchod a nie je mu zrejmé, ako v tejto súvislosti vykladať určité ustanovenia daňových právnych predpisov, s účinnosťou od 1. septembra 2014 bude môcť požiadať Finančné riaditeľstvo SR o vydanie záväzného stanoviska k uplatňovaniu daňových predpisov. Zároveň však bude povinný v žiadosti navrhnúť postup, právne posúdiť predpokladaný obchodný prípad a uviesť jeho hodnotu. Hlavným účelom inštitútu záväzného stanoviska je zvýšiť právnu istotu daňového subjektu v súvislosti s jednotným výkladom vybraných slovenských daňových právnych predpisov.

Záväzné stanovisko bude možné vyžiadať len v súvislosti s výkladom slovenských daňových právnych predpisov, za odplatu (splatnú pri podaní žiadosti) a len k obchodnému prípadu, ktorý sa uskutoční v budúcnosti (nie k už uskutočnenému obchodnému prípadu). Výška odplaty sa bude odvíjať od hodnoty obchodného prípadu, počtu právnych predpisov, ku ktorým sa výklad žiada a od skutočnosti, či ide o opakovaný obchodný prípad. Zároveň sa stanovuje dolná hranica odplaty najmenej 4.000 Eur a horná hranica odplaty najviac 30.000 Eur.        

Záväzné stanovisko až na výnimky vydá Finančné riaditeľstvo SR v lehote šesťdesiat (60) dní od prijatia úplnej žiadosti. Vydané stanovisko bude zaväzovať správcu dane ako aj Finančné riaditeľstvo SR a Ministerstvo financií SR, avšak len v súvislosti s obchodným prípadom uvedeným v žiadosti daňového subjektu. V prípade využitia záväzného stanoviska aj v súvislosti s iným obchodným prípadom ako s tým, pre ktorý bolo stanovisko vydané, vznikne v určitých prípadoch nová poplatková povinnosť daňového subjektu.                    

3      Zákon o dani z pridanej hodnoty

S účinnosťou od 1. januára 2014 došlo v zákone č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, v znení neskorších predpisov viacerým zmenám, z ktorých pozornosť venujeme jednej, a to kontrolnému výkazu.

3.1       Kontrolný výkaz


Zákonom č. 360/2013 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 331/2011 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 246/2012 Z.z., v znení neskorších predpisov došlo s účinnosťou od 1. januára 2014 k zavedeniu inštitútu „kontrolného výkazu“. Hlavným účelom kontrolného výkazu je boj proti daňovým podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty.
 
Kontrolný výkaz je dokument, ktorý obsahuje údaje o jednotlivých daňových povinnostiach a odpočtoch dane uplatňovaných platiteľom dane z pridanej hodnoty za príslušné zdaňovacie obdobie. Uvádzajú sa v ňom najmä údaje z faktúr a údaje o dodaní určitých tovarov a služieb. Právna úprava stanovuje platiteľovi dane z pridanej hodnoty podávať kontrolný výkaz pravidelne za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré je povinný podať daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty, a to najneskôr do dvadsaťpäť (25) dní po skončení zdaňovacieho obdobia. Kontrolný výkaz je potrebné podávať elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom (elektronický podpis sa nevyžaduje len v prípade, ak má platiteľ dane uzavretú so správcom dane dohodu o elektronickom doručovaní).

V závislosti od skutočnosti, či daňový subjekt zistil chybu v podanom kontrolnom výkaze pred alebo po uplynutí lehoty na jeho podanie, podáva opravný alebo dodatočný kontrolný výkaz.

Porušenie povinnosti v súvislosti s podaním kontrolného výkazu sankcionuje správca dane pokutou uloženou až do výšky 10.000 Eur a v prípade opakovaného porušenia povinnosti až do výšky 100.000 Eur.

4     Zákon o dani z príjmov

Súvislosti so zmenami  v zákone č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, v znení neskorších predpisov uvádzame ako novinku daňové licencie právnických osôb.

4.1       Daňové licencie právnických osôb

Právna úprava s účinnosťou od 1. januára 2014 zavádza inštitút „daňových licencií právnických osôb“. Daňová licencia je minimálna daň, ktorú je daňovník povinný zaplatiť za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré jeho daňová povinnosť vypočítaná v daňovom priznaní je nižšia ako výška daňovej licencie. Rovnako je na úhradu minimálnej dane povinný daňovník, ktorý vykázal daňovú stratu.

Výška daňovej licencie sa odvíja od výšky obratu daňovníka a pohybuje sa od 480 Eur až do 2 880 Eur.

Daňovú licenciu je daňovník povinný uhradiť za príslušné zdaňovacie obdobie v lehote na podanie daňového priznania k dani z príjmov. Daňové priznanie k dani z príjmov sa podáva do troch (3) kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Prvýkrát bude daňovník povinný zaplatiť daňovú licenciu za zdaňovacie obdobie, ktoré začalo najskôr 1. januára 2014.

Právna úprava stanovuje výnimky z povinnosti platiť daňovú licenciu. Daňovú licenciu neplatí daňovník, ktorý prevádzkuje chránenú dielňu alebo chránené pracovisko, daňovník, ktorému vznikla prvýkrát povinnosť podať daňové priznanie za také zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol (napríklad, ak právnická osoba vznikla v máji 2014, nie je v roku 2015 povinná platiť daňovú licenciu za zdaňovacie obdobie, ktoré trvalo od mája 2014 do decembra 2014) a ďalší zákonom stanovení daňovníci (napríklad záujmové združenia právnických osôb, profesijné komory, občianske združenia vrátane odborových organizácií, politické strany a politické hnutia, štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, obce, vyššie územné celky atď.).

xxxxxxxxxxxxxxxx

Tento dokument vo všeobecnej rovine oboznamuje s niektorými zmenami v oblasti daní. Táto informácia nemôže byť považovaná za právnu radu a  nenahrádza komplexné poradenstvo zo strany advokátskej kancelárie JNC Legal s.r.o. V prípade potreby právnej asistencie v súvislosti s vyššie uvedeným nás neváhajte kontaktovať.

JNC Legal s.r.o.

office@jnc-legal.com

 

Život je zmena - ochrana osobných údajov opäť po novom

5.5.2014

Ochrana osobných údajov

1. Úvod

Dňa 15. 04. 2014 nadobudol účinnosť zákon č. 84/2014 Z.z. (ďalej len „Novela“), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon“) a ktorým sa mení zákon č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

Novela priniesla najmä zníženie administratívnej a finančnej záťaže v oblasti ochrany osobných údajov, zmiernenie sankcií ukladaných Úradom na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky (ďalej len „Úrad“) a zmenu systému ich ukladania.

2. Pôsobnosť Zákona a Novely a definícia základných pojmov

Zákon vrátane Novely sa na Vašu spoločnosť s najväčšou pravdepodobnosťou vzťahuje, nakoľko minimálne z pozície zamestnávateľa spracovávate osobné údaje svojich zamestnancov, teda ste prevádzkovateľom informačného systému osobných údajov (ďalej len „ISOÚ“). Zároveň nevylučujeme, že prevádzkujete iné ISOÚ podľa povahy Vašich podnikateľských aktivít.

Osobné údaje sú údaje týkajúce sa konkrétnej fyzickej osoby najmä profesia, funkcia, titul, meno a priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia, biometrické údaje (napr. digitálna mapa tváre, odtlačok prsta), informácie o osobných vlastnostiach a správaní atď. Osobnými údajmi nie sú údaje určujúce právnickú osobu alebo fyzickú osobu – podnikateľa (teda obchodné meno, sídlo/miesto podnikania, IČO podnikateľa). Vedenie databázy s takýmito údajmi nie je prevádzkovaním ISOÚ.

Spracúvanie osobných údajov je vykonávanie operácií s osobnými údajmi, najmä ich získavanie, zhromažďovanie, šírenie, zaznamenávanie atď. (napr. vedenie personálnej a mzdovej agendy zamestnancov). Osobné údaje možno spracovávať automatizovanými prostriedkami (napr. pomocou počítača), inými ako automatizovanými prostriedkami (napr. listinné evidenčné knihy, kartotéky), alebo kombináciou uvedených prostriedkov (čiastočne pomocou počítača a čiastočne pomocou evidenčných kníh).

3. Najpodstatnejšie zmeny Zákona, ktoré Novela prináša

3.1 Fakultatívnosť pri ukladaní pokút

Podľa pôvodnej právnej úpravy bolo ukladanie pokút pre nesplnenie zákonných povinností obligatórne (povinné). Úrad tak mal povinnosť, nie oprávnenie pokutu uložiť.

Od 15. 04. 2014 ukladá Úrad pokuty fakultatívne, teda môže ale nemusí pokutu uložiť. V praxi to znamená, že ak napr. prevádzkovateľ nepožiada Úrad o osobitnú registráciu ISOÚ, je na úvahe Úradu či uloží pokutu, alebo najskôr vyzve na odstránenie nedostatkov. Úrad pritom zvažuje viaceré fakty, najmä závažnosť porušenia povinnosti, čas trvania a následky.

Novela znížila horné hranice pokút. V praxi to znamená, že zatiaľ čo pred účinnosťou Novely prevádzkovateľ zaplatil napr. za nesplnenia povinnosti osobitnej registrácie ISOÚ pokutu najviac vo výške 300.000,- EUR, po novom zaplatí najviac 200.000,- EUR. Ak došlo k uloženiu pokuty pred účinnosťou Novely, použili sa vyššie sadzby pokút. Naopak, ak Úrad ukladá pokutu po účinnosti Novely, aplikuje nižšie sadzby, a to aj vtedy, ak k porušeniu povinnosti došlo pred účinnosťou Novely.

3.2 Zrušenie povinnosti vypracovať bezpečnostnú smernicu

Podľa pôvodnej právnej úpravy mal prevádzkovateľ povinnosť vypracovať tzv. bezpečnostnú smernicu alebo bezpečnostný projekt (v oboch prípadoch dokument, v ktorom prevádzkovateľ opíše najmä prijaté opatrenia za účelom zabezpečenia ochrany osobných údajov). Vypracovanie toho či toho dokumentu záležalo od povahy spracovávaných osobných údajov a či sa spracovávali na počítači s pripojením na internet alebo bez pripojenia. Dokumenty prevádzkovateľ neodovzdával Úradu, avšak na výzvu Úradu (napr. v prípade kontroly) ich predkladal na nahliadnutie.

Od 15. 04. 2014 nemajú viac prevádzkovatelia, ktorí začali, resp. začnú spracovávať osobné údaje od tohto dátumu vrátane, povinnosť vypracovať bezpečnostnú smernicu. Povinnosť vypracovať bezpečnostnú smernicu sa však naďalej vzťahuje na prevádzkovateľov, ktorí začali prevádzkovať ISOÚ pred 15. 04. 2014. Ak si povinnosť nesplnili, odporúča sa v čo najkratšom možnom čase vypracovať smernicu s dátumom ku dňu začatia prevádzkovania ISOÚ. V opačnom prípade hrozí uloženie pokuty.
Povinnosť vypracovať bezpečnostný projekt ostáva zachovaná. V prípade nesplnenia tejto povinnosti prevádzkovateľom, ktorý začal prevádzkovať ISOÚ či už pred alebo po účinnosti Novely, prichádza do úvahy uloženie pokuty. Ak prevádzkovateľ do tohto času nevypracoval projekt, odporúča sa v čo najkratšom možnom čase dodatočne ho vypracovať ku dňu začatia prevádzkovania ISOÚ pre prípad kontroly zo strany Úradu.

3.3 Písomné záznamy o poučení oprávnených osôb

Prevádzkovateľ má povinnosť poučiť každú oprávnenú osobu. Oprávnenými osobami sú všetky osoby, ktoré u prevádzkovateľa prichádzajú do styku s osobnými údajmi (napr. osoby na účtovnom oddelení, osoby vykonávajúce pre prevádzkovateľa prácu na základe dohôd mimo pracovného pomeru, osoby vykonávajúce absolventskú prax atď.).

Pôvodne bol prevádzkovateľ povinný o poučení vypracovať písomný záznam s presne stanovenými náležitosťami. Po obsahovej stránke sa od 15. 04. 2014 z poučenia vypúšťajú niektoré obsahové náležitosti. Novela taktiež nasvedčuje, že záznamy nie je potrebné vypracovať písomne. Odporúča sa však ich písomná forma, nakoľko prevádzkovateľ v prípade kontroly zo strany Úradu preukazuje vypracovanie záznamov.

Vzor poučenia oprávnenej osoby je dostupný na webovom sídle Úradu (http://www.dataprotection.gov.sk/uoou/sk/content/vzory-pouceni-opravnene...). Písomné záznamy o poučení sa neodovzdávajú Úradu, ani netreba Úrad o ich vyhotovení informovať, avšak pre prípad kontroly vykonanej Úradom je potrebné uchovať vyhotovené záznamy vo firemnom šanóne.

3.4 Zrušenie povinnosti poveriť zodpovednú osobu

Pôvodne bol prevádzkovateľ v Zákonom stanovených prípadoch povinný písomne poveriť zodpovednú osobu (osoba dohliadajúca na dodržiavanie zákonných ustanovení o ochrane osobných údajov). Zodpovedná osoba bola povinná absolvovať bezplatnú skúšku organizovanú Úradom.

Od 15. 04. 2014 má prevádzkovateľ možnosť, nie povinnosť písomne poveriť zodpovednú osobu (po novom ňou môže byť už aj štatutár prevádzkovateľa). Táto zmena sa však týka len tých prevádzkovateľov, ktorí začali spracovávať osobné údaje po 15. 04. 2014. Povinnosť poveriť zodpovednú osobu naďalej ostáva zachovaná u tých prevádzkovateľov, ktorí začali spracovávať osobné údaje pred 15. 04. 2014. V prípade porušenia povinnosti takýmto prevádzkovateľom prichádza do úvahy uloženie pokuty. Uloženie pokuty nie je vylúčené ani v prípade dodatočného dobrovoľného splnenia tejto povinnosti.

Vzory žiadostí a tlačív (napr. žiadosť o absolvovanie skúšky, oznámenie o poverení zodpovednej osoby atď.) týkajúcich sa zodpovednej osoby sú dostupné na webovom sídle Úradu (http://www.dataprotection.gov.sk/uoou/sk/content/vzory-ziadosti-tlaciv).

3.5 Predĺženie lehoty na zosúladenie zmluvu so zákonom

Podľa pôvodnej aj súčasnej právnej úpravy je prevádzkovateľ oprávnený na základe písomnej zmluvy poveriť spracovaním osobných údajov sprostredkovateľa (napr. o externú spoločnosť, ktorá bude viesť mzdovú agendu pre zamestnávateľa). Zmluva musí obsahovať presné Zákonom stanovené náležitosti, bez ohľadu na to, či bola uzavretá pred alebo po 15. 04. 2014.

Novela sa obsahovej stránky zmluvy nedotkla, avšak predĺžila lehotu, v ktorej je nevyhnutné v prípade nedostatkov zosúladiť zmluvu so Zákonom, a to z 01. 07. 2014 na 01. 07. 2015. Ak zmluva do tohto času vypracovaná nebola, odporúča sa v čo najkratšom možnom čase zjednať nápravu. Zmluva sa Úradu nepredkladá, v prípade kontroly však Úrad môže požiadať o jej predloženie k nahliadnutiu.

3.6 Zmena registrácie ISOÚ na oznamovaciu povinnosť

Pôvodne sa rozlišovala registrácia a osobitná registráciu ISOÚ (registrácia resp. osobitná registrácia ISOÚ je jedna z povinností prevádzkovateľa voči Úradu). Hlavný rozdiel medzi nimi spočíval v povahe spracovávaných osobných údajov a vo výške správneho poplatku (registrácia 20,- EUR, osobitná registrácia 50,- EUR).

Od 15. 04. 2014 sa registračná povinnosť zmenila na oznamovaciu povinnosť (to sa týka len registrácie, nie osobitnej registrácie, ktorá ostala zachovaná). To znamená, že nie je viac potrebné ISOÚ na Úrade registrovať, prevádzkovateľ Úradu ISOÚ len oznámi. Oznámenie je možné vykonať aj elektronicky bez zaručeného elektronického podpisu, a od 01. 09. 2014 aj prostredníctvom elektronického formulára. Vzor oznámenia ako aj pokyny pre vyplnenie oznámenia zverejňuje Úrad na svojom webovom sídle (http://www.dataprotection.gov.sk/uoou/sk/content/pokyny-vzory). Potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti vydá Úrad po novom už len na požiadanie prevádzkovateľa, nie automaticky. Oznamovanie je bezplatné.

Zmena registračnej povinnosti na oznamovaciu sa dotýka len tých prevádzkovateľov, ktorí začali resp. začnú prevádzkovať ISOÚ po 15. 04. 2014 vrátane.
Registračná povinnosť ISOÚ ostáva zachovaná u tých prevádzkovateľov, ktorí začali prevádzkovať ISOÚ pred 15. 04. 2014. Ak si povinnosť nesplnili, hrozí uloženie pokuty. To nie je vylúčené ani v prípade dobrovoľného dodatočného splnenia povinnosti.

Upozorňujeme, že ISOÚ zaregistrovaný v období medzi 01. 07. 2013 a 15. 01. 2014 sa považuje za oznámený (t.j. prevádzkovateľ nemusí dodatočne ISOÚ oznamovať). Výnimkou sú ISOÚ zaregistrované pred 01. 07. 2013. Tieto nemožno považovať za oznámené a bolo potrebné preregistrovať ich najneskôr do 01. 01. 2014. Ak tak prevádzkovateľ neurobil, je potrebné dodatočne tieto ISOÚ preregistrovať, a to v čo najkratšom možno čase.

3.7 Získavanie osobných údajov bez súhlasu dotknutej osoby

Od 15. 04. 2014 nepotrebuje viac prevádzkovateľ písomný súhlas osoby, o ktorej osobné údaje ide, ak prevádzkovateľ získava jej osobné údaje kopírovaním alebo skenovaním za účelom uzatvorenia pracovnej zmluvy, alebo niektorej z dohôd podľa Zákonníka práce.

Tento dokument vo všeobecnej rovine oboznamuje s najpodstatnejšími zmenami, ktoré prináša Novela. Táto informácia nemôže byť považovaná za právnu radu a v žiadnom prípade nenahrádza komplexné poradenstvo zo strany advokátskej kancelárie JNC Legal s.r.o. V prípade potreby právnej asistencie pri vypracovaní dokumentov v súvislosti s vyššie uvedenými povinnosťami nás neváhajte kontaktovať.

© JNC Legal s.r.o.

office@jnc-legal.com

VOĽNÉ POZÍCIE - KONCIPIENT a PRÁVNY ASISTENT

5.5.2014

Do nášho teamu hľadáme šikovného koncipienta/koncipientku a právneho asistenta/asistentku. Ak v živote hľadáte riešenia tam, kde iní vidia neriešiteľné problémy, pošlite prosím Vaše CV a motivačné listy v slovenčine, angličtine a prípadne aj v taliančine na adresu office@jnc-legal.com.

JNC Legal s.r.o.

Účasť na medzinárodnej konkurznej konferencii

22.4.2014

Jaroslav Nižňanský sa zúčastnil v Prahe na medzinárodnej konferencii organizovanej združením INSOL Europe. Konferencia bola venovaná problematike konkurzov a reštrukturalizácií spoločností podnikajúcich najmä v automobilovom a energetickom priemysle v rôznych krajinách Európy.

Účasť na daňovej konferencii

14.4.2014

Lucia Huntatová sa zúčastnila v Bratislave konferencie venovanej zmenám v slovenskej daňovej legislatíve v roku 2014 s dôrazom na porovnanie súčasného stavu s pôvodným a na aplikačné problémy v praxi. Bližšie informácie v súvislosti so zmenami v daňových predpisoch Vám prinesieme už v niektorej z najbližších Noviniek.

Aktuálna publikačná činnosť partnera kancelárie

2.3.2014

V týchto dňoch vo vydavateľstve Wolters Kluwer vychádza publikácia Zákon o používaní elektronickej registračnej pokladnice a Zákon o obmedzení platieb v hotovosti - Komentár. Partner kancelárie Jaroslav Nižňanský je autorom komentára v časti Zákona o obmedzení hotovostných platieb.

Recent Publication of Our Partner

2.3.2014

Recently, Wolters Kluwer publisher has published a new book - Commented Act on Use of Electronic Cash Registers and Act on Limitations of Cash Transactions. Mr. Jaroslav Nižňanský is the author of annotations to the Act on Limitations of Cash Payments.

Doing Business 2014

28.1.2014

Svetová banka vydala koncom roka 2013 ďalšie vydanie ročenky Doing Business 2014, na ktorého príprave sa podielali aj členovia našej advokátskej kancelárie. Doing Business 2014 si môžete stiahnuť na tejto stránke: www.doingbusiness.org/reports/global-reports/doing-business-2014.

Publikačná činnosť členov kancelárie

29.1.2013

Mesačník Právo a manažment v zdravotníctve v čísle 1/2013 zverejnil ďalší článok Mgr. Jaroslava Nižňanského a Bc. Jakuba Vojtka s názvom "Proces zakladania verejnej lekárne vo forme spoločnosti s ručením obmedzeným". Článok nájdete na internetovej stránke www.pravovzdravotnictve.sk a čoskoro ho pre Vás prinesieme aj v rámci rubriky Novinky.

 

Novela Daňového poriadku

28.1.2013

Zákon č. 440/2012 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „Novela“) novelizuje desať (10) rôznych právnych predpisov. Šesť (6) novelizácií pritom s novelou Zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) súvisí len nepriamo alebo nesúvisí vôbec.

K novele Daňového poriadku

Novela vykonáva v texte Daňového poriadku celý rad zmien, v nasledujúcom texte upozorňujeme len na tie najdôležitejšie.

Novinkou je ustanovenie § 3 ods. 4 Daňového poriadku, podľa ktorého sa nesmú zverejňovať obrazové, zvukové ani obrazovo-zvukové záznamy z úkonov pri správe daní, čím sa posilňuje zásada neverejnosti tohto konania za účelom ochrany ako verejných tak aj súkromných záujmov. V § 11 ods. 6 Daňového poriadku sa vzhľadom na potreby praxe upresňuje, ktoré sprístupnenie informácie nie je porušením daňového tajomstva. O porušenie daňového tajomstva nejde napríklad v prípade sprístupnenia alebo oznámenia informácií súdnemu exekútorovi v súvislosti s uplatnením práva na úhradu daňového nedoplatku v rozvrhovom pojednávaní, s uplatnení práv správcu dane ako záložného veriteľa v exekučnom konaní alebo v súvislosti s vymáhaním daňových nedoplatkov voči obci ako správcovi dane.

Podľa pôvodnej právnej úpravy § 16 Daňového poriadku bol daňový subjekt oprávnený podať dodatočné daňové priznanie ak zistil, že daň má byť nižšia alebo nadmerný odpočet, či nárok na vrátenie dane vyšší, v štvorročnej lehote. Novelou sa ustanovenie o uvedenej lehote vypúšťa, dodatočné daňové priznanie tak možno podať teoreticky kedykoľvek. Je však potrebné podotknúť, že v zmysle § 79 ods. 5 Daňového poriadku je daňový preplatok možné vrátiť len kým nezanikne právo vyrubiť daň. Toto právo podľa § 69 ods. 1 Daňového poriadku zanikne uplynutím piatich (5) rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie. Podanie takéhoto dodatočného daňového priznania je teda z praktického hľadiska časovo obmedzené.

Podľa pôvodnej právnej úpravy nebolo takéto dodatočné daňové priznanie možné podať, okrem iného, za zdaňovacie obdobie, v ktorom bola daň určená podľa pomôcok. Nová úprava spresňuje, že tento zákaz platí už od doručenia oznámenia, že daň bude určovaná podľa pomôcok. Dodatočné daňové priznanie tiež nie je možné podať za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa vykonáva daňová kontrola, a to až do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní. Novelou sa však ustanovuje, že ak vyrubovacie konanie nezačne, možno dodatočné daňové priznanie podať v deň nasledujúci po ukončení daňovej kontroly.

Zmeny sa uskutočňujú aj v procesných postupoch a v procesných právach a povinnostiach účastníkov daňového konania. V § 31 ods. 5 Daňového poriadku sa upravuje postup pri doručovaní do P. O. Boxu. Podľa novelizovaného ustanovenia § 23 Daňového poriadku môže daňový subjekt alebo jeho zástupca nazrieť do písomností, na základe ktorých sa vykonáva dožiadanie až potom, čo sa získa výsledok takéhoto dožiadania, ktorý je použiteľný ako dôkaz pri správe daní. Novelou sa zavádza nový § 25 ods. 4 Daňového poriadku, podľa ktorého má byť daňový subjekt včas písomne vyrozumený o výsluchu svedka, pričom daňový subjekt má právo byť na výsluchu prítomný a klásť svedkovi otázky.

V prípade daňovej kontroly môže podľa novelizovaného ustanovenia § 46 Daňového poriadku daňový subjekt predkladať doklady a iné veci v súvislosti s kontrolou ktorémukoľvek zamestnancovi správcu dane, ktorý mu musí prevzatie týchto dokladov potvrdiť, čím sa zmierňuje záťaž daňového subjektu. V zmysle novelizovaného § 48 ods. 4 Daňového poriadku sa na prevzatie a vrátenie dokladov v postupe určenia dane podľa pomôcok primerane uplatnia ustanovenia o daňovej kontrole.

Pre potreby praxe dochádza na viacerých miestach Daňového poriadku k zmenám v príslušnosti správcu dane, ktoré upravujú najmä že príslušným vo veci zostáva ten správca dane, ktorý vykonal nejaký úkon. Napríklad zmenou v § 68 Daňového poriadku sa ustanovuje, že vyrubovacie konanie uskutoční ten správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu resp. určovanie dane podľa pomôcok, na ktoré nadväzuje vyrubovacie konanie.

V zmysle nového § 52 ods. 6 Daňového poriadku sa na webovom sídle Finančného riaditeľstva bude pre možnosť verejnosti preveriť si dôveryhodnosť daňového subjektu zverejňovať zoznam daňových subjektov, ktoré opakovane v kalendárnom roku nesplnia povinnosť podať daňové priznanie, opakovane v kalendárnom roku nesplnia vlastnú daňovú povinnosť, opakovane nie sú zastihnuteľné na adrese sídla, miesta podnikania a ani na adrese prevádzkarne alebo opakovane porušujú povinnosti pri daňovej kontrole. K spresneniam dochádza aj v ustanoveniach Daňového poriadku týkajúcich sa poskytovania informácií na žiadosť.

V § 79 ods. 2 Daňového poriadku sa Novelou zakotvuje možnosť správcu dane preúčtovať daňový poplatok na daňovú pohľadávku. Novým § 79 ods. 9 Daňového poriadku sa vylučuje možnosť postúpiť nárok na vrátenie dane resp. daňového preplatku podľa ustanovení súkromného práva.

Intertemporálnym ustanovením § 165b Daňového poriadku sa ustanovuje zásada, podľa ktorej sa konania začaté podľa Zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov dokončia podľa Daňového poriadku. Tým sa prelamuje zásada zakotvená v prvej vete § 165 ods. 2 Daňového poriadku v jeho pôvodnom znení, ktorá pre konania začaté pred účinnosťou daňového poriadku ponechávala v pôsobnosti pôvodný právny predpis. Povinnosť doručovať podania elektronicky podľa § 14 Daňového poriadku pôsobí až od 01.01.2014. Elektronické doručovanie podľa § 32 Daňového poriadku a elektronické služby podľa § 33 ods. 1 a 3 Daňového poriadku sa uplatnia až od 01.01.2015.Prechodné ustanovenie (§ 165b) nadobudlo účinnosť 30.12.2012, zvyšok novelizácií až 01.01.2012.

K vybraným novelám ďalších predpisov

Podľa Novely sa ustanovenia Zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoÚ“) o ukladaní účtovných závierok do registra účtovných závierok s účinnosťou od 30.12.2012 použijú až na účtovné závierky zostavované k 31.12.2013. Účinnosť ustanovení Zákona č. 547/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa ZoÚ a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa odkladá na 01.01.2014. Novela tým reaguje na nepripravenosť informačného systému finančnej správy.

Novelou Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov sa v menšej miere menia ustanovenia týkajúce sa povinnosti vystaviť faktúru, náležitostí faktúry ako aj vzťahujúce sa k povinnosti uchovávať faktúru v určitej forme. Tieto zmeny nadobudli účinnosť 02.01.2013.

Novelou Zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov sa v záujme odstránenia praktických problémov vykonalo niekoľko zmien napríklad vo vzťahu k informačnej povinnosti o poruchách a prerušení prevádzky elektronickej registračnej pokladnice, k povinnosti vydávania dokladov o tržbe kupujúcemu a k povinnostiam voči orgánom dohľadu. V súvislosti s týmito zmenami sa novelizujú aj ustanovenia o správnych deliktoch a sankciách. Zmeny nadobudli účinnosť od 01.01.2013.

V § 105b zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov sa dopĺňa, že spoločnosť s ručením obmedzením nemôže založiť popri osobe s daňovým nedoplatkom ani osoba s nedoplatkom na cle. Článok VIII nadobudol účinnosť od 01.01.2013.

Záverom možno zhrnúť, že napriek relatívne veľkému rozsahu uskutočnených zmien Novela neprináša žiadne zmeny zásadného významu. Reaguje však na problémy aplikačnej praxe a tým viacerými čiastkovými úpravami má ambíciu prispieť k zefektívneniu správy daní. Zároveň však v niektorých prípadoch zlepšuje tiež postavenie daňových subjektov a umožňuje verejnosti vo väčšej miere čerpať z nazhromaždených daňových informácií za účelom preverenia spoľahlivosti prípadného obchodného partnera. Novele možno vytknúť predovšetkým nesprávny legislatívny postup, ktorým sa so zmenou Daňového poriadku vykonávajú aj zmeny viacerých nesúvisiacich predpisov.

Novela zákona o hazardných hrách

28.1.2013

Dňa 01.01.2013 nadobudol účinnosť zákon č. 439/2012 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Hlavným dôvodom prijatia novely bolo zvýšenie prevencie a zníženie závislosti na hazardných hrách, ale aj zvýšenie príjmov z hazardných hier ako jedného zo zdrojov financovania všeobecne prospešných služieb.

Za účelom prevencie a boja proti závislosti na hazardných hrách novela sprísňuje podmienky zabezpečenia stáleho dozoru v herniach zo strany prevádzkovateľa, a to len prostredníctvom fyzických osôb v pracovnom pomere s prevádzkovateľom hazardnej hry a trvale prítomných v herni počas prevádzkových hodín (§ 35 ods. 6). Nemenej dôležitým opatrením je zníženie počtu zariadení prevádzkovaných mimo herne na maximálne dve a zároveň stanovenie minimálneho počtu zariadení umiestnených v herni, a to päť (§ 35 ods. 22). Za účelom zníženia počtu osôb závislých na hazardných hrách sa v zmysle novely zakazuje umiestňovanie informácie o výhre (napr. prostredníctvom pútačov, billboardov, polepov atď.) na vonkajšej časti prevádzkových priestorov. Pri vybraných druhoch hazardných hier je novelou prevádzkovateľom uložená povinnosť umiestniť na viditeľnom mieste telefónne číslo špecializovanej zdravotníckej inštitúcie pôsobiacej v oblasti prevencie, diagnostiky a liečby látkových a nelátkových závislostí (§ 35 ods. 24). Ako podmienku vydania všeobecne záväzného nariadenia zo strany obce obmedzujúceho hazardné hry novela stanovuje narušenie verejného poriadku v súvislosti s hraním hazardných hier a sťažnosť obyvateľov obce prostredníctvom petície podporenej najmenej 30% obyvateľov obce, ktorí dovŕšili 18 rokov.

Novela prináša zvýšenie sadzby odvodov z hernej istiny do štátneho rozpočtu v prípade prevádzkovania výherných prístrojov, videohier, technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi, stávkových hier a charitatívnych lotérií (§ 37). Cieľom zvýšenia odvodov je v konečnom dôsledku zabezpečenie pozitívneho vplyvu na rozpočet verejnej správy. Rovnako sa prevádzkovateľovi vybraných druhov hazardných hier ukladá povinnosť predložiť príslušnej obci najneskôr do 31. marca ročné vyúčtovanie odvodov za predchádzajúci kalendárny rok.

Prevádzkovateľom hazardných hier sa v zmysle prijatých zmien umožňuje znížiť finančnú zábezpeku vinkulovanú v prospech Ministerstva financií SR, a to v prípade zníženia počtu kasín, prevádzkových výherných prístrojov alebo hracích stolov za podmienky, že si prevádzkovateľ splnil všetky odvodové povinnosti (§ 36 ods. 2 písm. f)). Podobne je daňový úrad oprávnený požiadať Ministerstvo financií SR o zrušenie vinkulácie na účely úhrady záväzkov prevádzkovateľa z odvodov nehradených po dobu dlhšiu ako tri mesiace (§36 ods. 2 písm. g)).

V prípade podania žiadosti o udelenie individuálnej licencie sa na žiadateľa už nekladie len požiadavka predloženia potvrdenia daňového úradu o neexistencii nedoplatkov ako ukladalo pôvodné znenie zákona, ale aj potvrdenie o neexistencii nedoplatkov na odvodoch do štátneho rozpočtu u správcu odvodov (§ 20 ods. 6 písm. l)). Pri vybraných druhoch hazardných hier došlo k skráteniu platnosti individuálnej licencie, a to na dva roky. Rovnako novela stanovila platnosť vyjadrenia obce vyžadovaného na prevádzkovanie určitých druhov hazardných hier na jeden kalendárny rok (§ 21 ods. 15). V tejto súvislosti bol do zákona o správnych poplatkoch zakotvený nový správny poplatok za každé vyjadrenie obce vo výške 100 EUR z dôvodu nutnosti vykonania administratívneho úkonu.

V súvislosti s pôsobnosťou orgánov štátnej správy v oblasti hazardných hier novela ukladá povinnosť Finančnému riaditeľstvu SR predkladať výstupy z centrálneho registra prevádzkovateľov hazardných hier Ministerstvu do 15 dní po skončení kalendárneho roka (§ 10 ods. 3 písm. b)) a zároveň spresňuje postup pri aktualizácii informačného systému a lehotu na predloženie aktualizovaných údajov Ministerstvu financií SR (do 10 dní po aktualizácii). V súvislosti s povinnosťou Finančného riaditeľstva SR predložiť zoznam prevádzkovateľov na základe všeobecnej licencie do 30. apríla a 31. októbra, dochádza k zosúladeniu lehôt s polrokmi v rámci kalendárneho roka. Finančné riaditeľstvo SR je tak povinné vypracovať zoznam k 30. júnu a k 31. decembru a predložiť ho Ministerstvu do 15 dní od jeho vypracovania (§ 19 ods. 5).

Novela so sebou prináša nepriaznivý vplyv na podnikateľskú činnosť prevádzkovateľov hazardných hier, či už v podobe zvýšenia odvodov, obmedzenia propagácie hazardných hier prostredníctvom zákazu zverejňovania informácie o výhre na vybraných miestach, ale aj v podobe prijatia opatrení na zníženie celkového počtu herní limitovaním počtu hracích zariadení. Naopak, na rozdiel od predchádzajúcej úpravy novela pôsobí preventívne na skupinu obyvateľstva ľahko ovplyvniteľnú vidinou rýchleho zárobku. Na základe prijatých opatrení sa očakáva zníženie existujúcej a eliminácia prípadnej závislosti na hazardných hrách a obmedzenie priameho kontaktu s hazardnými hrami najmä zo strany mladistvých.
 

Novela zákona o spotrebiteľských úveroch

18.1.2013

Zákon č. 352/2012, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 394/2011 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov a zákon č. 492/2009 Z.z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov) nadobudol účinnosť dňa 29.11.2012 okrem ustanovení čl. I a čl. II, ktoré nadobudli účinnosť dňa 01.01.2013.

Hlavným dôvodom prijatia zmien bola potreba transpozície Smernice Komisie 2011/90/EÚ zo 14. novembra 2011, ktorou sa mení a dopĺňa časť II prílohy I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES. Zmena spočíva v doplnení o nové ustanovenia týkajúce sa výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov pri úveroch bez pevne stanoveného trvania či opakovanie plne splatných. Dôvodom podľa zistenia Európskej komisie boli nepostačujúce pôvodné predpoklady na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov a tiež potreba zosúladenia so situáciou na trhu.

Novelou sa za účelom zvýšenia ochrany vlastníkov bytov a nebytových priestorov zaviedol v zmysle nového ustanovenia § 24a špeciálny režim. Úvery poskytované vlastníkom bytov a nebytových priestorov zastúpených správcom alebo spoločenstvom vlastníkov podľa zákona č. 182/1993 Z.z. na opravu, rekonštrukciu alebo modernizáciu spoločných častí domu, zariadení a príslušenstva domu sa viac nepovažujú za spotrebiteľské úvery. V zmysle zavedeného špeciálneho režimu sa na ne vzťahujú len určité ustanovenia o spotrebiteľských úveroch týkajúce sa predzmluvnej informovanosti spotrebiteľa. V spojitosti s touto zmenou sa mení aj zákon o platobných službách tak, že poskytovateľ platobných služieb je raz ročne povinný aj bez súhlasu správcu alebo spoločenstva vlastníkov na požiadanie vlastníka poskytnúť informáciu o aktuálnej výške zostatku použiteľných finančných prostriedkov na platobnom účte používateľa, ktorým je správca alebo spoločenstvo vlastníkov.

Pre výkladové problémy vznikajúce v aplikačnej praxi novela spresnila definíciu slovného spojenia „iný veriteľ“ ktorým sa rozumie taká fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré ale v porovnaní s pôvodným znením už na základe novely musia spĺňať jednu zo zákonných podmienok (ide o úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov, alebo o úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur, alebo ide o úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace) (§ 2 písm. c)).

K zvýšeniu ochrany spotrebiteľa prispeli najmä novelizované ustanovenia neumožňujúce veriteľovi požadovať od spotrebiteľa také plnenia (úroky, poplatky), s ktorými spotrebiteľ v čase uzavretia zmluvy nebol oboznámený (§ 9 ods. 9), a ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo jej prílohách. Podobne novela spresnila podmienky, za ktorých sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, najmä v dôsledku hrubého porušenia povinnosti veriteľa, uloženej už podľa pôvodnej úpravy, s odbornou starostlivosťou posúdiť pred uzavretím zmluvy schopnosť spotrebiteľa plácať (§ 11 ods. 2). Ochrana spotrebiteľa sa prejavuje aj v súvislosti so zánikom viazaného spotrebiteľského úveru z dôvodu odstúpenia od zmluvy o kúpe konkrétneho tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby, kedy zákon už nerieši iba vysporiadanie finančných záväzkov medzi veriteľom a predávajúcim bez účasti spotrebiteľa, ale novotou je oprávnenie spotrebiteľa na vrátenie už uhradených splátok (§ 15 ods. 5).

Novelou sa zaviedla povinnosť veriteľa, ktorý pri podávaní návrhu na zápis do registra veriteľov nie je zapísaný v obchodnom registri, podať príslušnému súdu návrh na zápis do OR do 10 dní odo dňa zápisu do registra veriteľov a predložiť NBS výpis z OR do 10 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu o vykonaní zápisu do OR (§ 20 ods. 28).

Novela je v pozitívnom duchu prínosom najmä pre spotrebiteľov, ktorým sa oproti predošlej právnej úprave v súčasnosti zabezpečuje zvýšená ochrana a širšia informovanosť pri čerpaní úverov, najmä prostredníctvom novelizovaných ustanovení týkajúcich sa poplatkov, úrokov, nákladov a iných plnení spojených so spotrebiteľskými úvermi. Naopak, v tomto rozsahu dochádza k negatívnemu vplyvu na podnikateľské prostredie. Význam novely spočíva aj v spresnení určitých pojmov, ktoré do jej prijatia často krát spôsobovali výkladové problémy v aplikačnej praxi. Prínosom je rovnako novelizácia ustanovení zákona o platobných službách prispievajúca najmä k ochrane pred zneužitím platobných kariet v podobe oprávnenia obchodníka pri operácii prostredníctvom platobnej karty požadovať preukázanie totožnosti jej držiteľa (občianskym preukazom, cestovným pasom alebo iným dokladom podľa osobitných predpisov) na účely prijímania a vybavovania reklamácií alebo riešenia sporov súvisiacich s použitím platobných kariet.

 

Medzinárodná spolupráca pri správe daní

14.1.2013

Zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní (ďalej len „Zákon“) reaguje na novú Smernicu Rady 2011/16/EÚ z 15.02.2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (ďalej len „Smernica“). § 26 ruší pôvodný Zákon č. 76/2007 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 531/2011 Z. z. Zákon nadobudol účinnosť 01.01.2013 s výnimkou § 7 (pravidelná výmena informácií) a § 20 ods. 3 (predkladanie hodnotiacich správ o pravidelnej výmene informácií Európskej komisii), ktoré nadobúdajú účinnosť 01.01.2015.

V zmysle všeobecných ustanovení zákona je predmetom úpravy (§ 1) postup a podmienky, podľa ktorých príslušný orgán SR (Ministerstvo financií SR (§ 2 písm. c)) poskytuje, požaduje alebo prijíma medzinárodnú pomoc a spoluprácu pri správe daní. Vzťahuje sa pritom na dane akéhokoľvek druhu vyberané členským štátom alebo jeho územným celkom a na dane uplatňované v EÚ pre dočasný dovoz určitých dopravných prostriedkov. Medzinárodná pomoc a spolupráca sa však nevzťahuje na DPH, spotrebné dane, clo, poistné na sociálne zabezpečenie a správne poplatky (§ 3). Pôvodný zákon naopak taxatívne vymenúval zoznam daní, na ktoré sa vzťahuje. Tam kde Zákon neupravuje odchylnú úpravu použije sa Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) (§ 4 ods. 2).

Zákon upravuje otázky výmeny informácií na žiadosť, lehotu vybavenia takejto žiadosti (§ 6), pravidlá pre zaobchádzanie so sprístupnenou informáciou (§ 14), dôvody pre nesprístupnenie informácie (§ 15) a spôsob výmeny informácií (§ 17). Ďalej Zákon upravuje nový inštitút pravidelnej výmeny informácií, ktorý ukladá povinnosť poskytovať informácie o osobe s trvalým pobytom alebo sídlom v inom členskom štáte získané pri výkone správy daní príslušnému orgánu tohto členského štátu. Zákonom je umožnené dohodnúť si s členskými štátmi podrobnosti, prípadne zmeny v povinnosti pravidelnej výmeny informácií a povinnosti voči Európskej komisii vzťahujúce sa k tejto činnosti (§ 7). Pre porovnanie, v pôvodnej úprave existovala len možnosť dohodnúť si okruh informácií na pravidelnú výmenu. Osobitný postup sa ustanovuje pre poskytovanie informácií o vyplatenom, poukázanom alebo pripísanom úrokovom príjme podľa § 49a ods. 7 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (§ 8). Zákon obsahuje aj usmernenie za akých okolností možno informácie inému členskému štátu sprístupniť aj bez predchádzajúcej žiadosti. Všeobecným kritériom je užitočnosť tejto informácie pre členský štát, predovšetkým z hľadiska boja proti daňovým únikom (§ 9).

Dôležitým inštitútom upraveným Zákonom je priama medzinárodná pomoc a spolupráca pri správe daní, ktorá umožňuje, aby  zamestnanec jedného príslušného orgánu mohol byť na základe poverenia prítomný a činný pri zisťovaní vykonávanom druhým príslušným orgánom. Na účely priamej pomoci v SR má zamestnanec príslušného orgánu členského štátu postavenie zamestnanca správcu dane (§ 11). Zákon tiež umožňuje členským štátom dohodnúť sa na vykonaní simultánnej daňovej kontroly jednej alebo viacerých osôb, pričom ustanovuje postup pre zorganizovanie takejto kontroly (§ 12).

Medzinárodná pomoc a spolupráca pri správe daní zahŕňa aj potrebnú pomoc pri doručovaní písomností osobám zdržiavajúcim sa na území iného štátu. Tejto problematike sa preto venuje aj Zákon (§ 13). Zákon tiež upravuje ďalšie spoločné otázky ako používanie jazyka pri poskytovaní medzinárodnej pomoci (§ 18), pravidlá úhrady nákladov spojených s jej poskytovaním (§ 19), výmenu štatistických informácií s Európskou komisiou (§ 20) atď.

Zákon upravuje aj špecifické pravidlá pre výmenu informácií so štátmi, s ktorými spolupracuje pri správe daní na základe medzinárodnej zmluvy (§ 21 a § 22) a zavádza pravidlo, že ak SR poskytuje takémuto štátu pomoc a spoluprácu vo väčšom rozsahu ako ustanovuje Zákon, môže členský štát požiadať o rovnaké zaobchádzanie (§ 16).
Novú právnu úpravu možno zhrnúť ako reakciu na prijatie Smernice, ktorá znamená rozšírenie medzinárodnej pomoci a spolupráce pri správe daní v Európskej únii. Kooperácia sa rozvíja predovšetkým v transformácii niektorých inštitútov, ktoré boli doteraz regulované len formou užšej spolupráce dobrovoľne participujúcich členských štátov, na záväzné formy. Zároveň sa posilňuje podporná a kontrolná úloha Európskej komisie v tejto oblasti. Inak Zákon predstavuje len prispôsobenie pôvodných inštitútov potrebám praxe. Napriek tomu, pri vhodnom využívaní ponúkaných možností môže Zákon pomôcť v boji Európskej únie a Slovenskej republiky proti daňovým únikom.

Nová publikácia

18.12.2012

Nedávno vo vydavateľstve IURA EDITION vyšla publikácia "Lekár verzus legislatíva alebo ako prežiť v džungli zdravotníckych predpisov : 93 otázok a odpovedí" od autora JUDr. Zdenka Doktora.

V publikácii zostavenej ako súbor otázok a odpovedí so stručným výkladom na začiatku každej kapitoly sa autor zaoberá problematikou zdravotnej dokumentácie, mlčanlivosti zdravotníckeho pracovníka, poučenia a informovaného súhlasu, vzťahov medzi lekárom a pacientom a ďalšími aktuálnymi témami. Autor sa pritom neobmedzuje len na teoretické komentovanie príslušných právnych predpisov, ale s využitím poznatkov nadobudnutých počas dlhoročnej práce v oblasti medicínskeho práva, formou zrozumiteľnou nie len právnikom ale aj širokej laickej verejnosti,  čitateľa oboznamuje ako postupovať v súlade so zákonom pri riešení či už bežných alebo ojedinelejších praktických problémov.

Súčasťou publikácie sú aj znenia vybraných právnych predpisov súvisiacich s rozoberanou problematikou v aktualizovanom znení.

http://www.iura.sk/novinky/lekar-verzus-legislativa-alebo-ako-prezit-v-dzungli-zdravotnickych-predpisov.html

 

Novela Obchodného zákonníka

1.10.2012

Prijatím zákona č. 246/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „Novela“), sa okrem daňových predpisov novelizujú aj ustanovenia zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“). Ustanovenia Novely účinné od 01.10.2012 sa dotknú postupu zakladania spoločností s ručením obmedzením (ďalej len „Spoločnosť“) ako aj prevodu obchodného podielu v Spoločnosti.

V zmysle prechodných ustanovení vzťahujúcich sa k novelizovaným ustanoveniam Obchodného zákonníka sa konania o zápise Spoločnosti do obchodného registra a o zápise zmeny v osobe spoločníka do obchodného registra začaté pred účinnosťou Novely dokončia podľa ustanovení účinných do 30.09.2012.

Od 01.10.2012 nebude môcť Spoločnosť založiť osoba, ktorá má daňový nedoplatok. Z ustanovení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov možno vyvodiť, že neexistencia daňového nedoplatku sa preukazuje súhlasom správcu dane so zápisom v obchodnom registri (ďalej len „Súhlas“) vydaným osobitne pre každého zakladateľa, ktorý bude tvoriť prílohu návrhu na zápis Spoločnosti do obchodného registra.

Vydanie Súhlasu je podmienené neexistenciou daňového nedoplatku žiadateľa vyššieho ako 170,00 EUR v úhrne za všetky dane. Príslušný správca dane, ktorým je daňový úrad resp. v prípade spotrebných daní colný úrad, vydá Súhlas do troch (3) pracovných dní od podania žiadosti. Výška poplatku za vyhotovenie Súhlasu nie je prílohou zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov – Sadzobníkom správnych poplatkov, ustanovená, možno však predpokladať, že tento legislatívny nedostatok bude v krátkom čase odstránený.

Podľa novelizovaného ustanovenia Obchodného zákonníka je potrebné návrh na zápis zmeny v osobe spoločníka Spoločnosti do obchodného registra v súvislosti s prevodom alebo zmluvným rozdelením obchodného podielu (ďalej len „Zápis“) doložiť Súhlasom vzhľadom k osobe prevádzajúceho spoločníka ako aj k osobe nadobúdateľa obchodného podielu. Predpokladom pre vykonanie prevodu alebo rozdelenia obchodného podielu teda bude aj splnenie daňových povinností účastníkov prevodu alebo rozdelenia obchodného podielu.

Obchodný zákonník v novelizovanom ustanovení upravuje rad výnimiek, kedy sa Súhlas nevyžaduje. Predovšetkým pôjde o prípad, keď predmetom prevodu resp. rozdelenia nie je väčšinový obchodný podiel. Väčšinovým obchodným podielom je podľa Obchodného zákonníka obchodný podiel, s ktorým Obchodný zákonník alebo spoločenská zmluva spájajú najmenej jednu polovicu (1/2) hlasov všetkých spoločníkov. Súhlas nie je potrebné zabezpečiť, ak Spoločnosť podľa Obchodného zákonníka nadobúda alebo prevádza vlastný obchodný podiel, ani ak ide o prevod alebo rozdelenie obchodného podielu v procese zlúčenia, splynutia, rozdelenia alebo iného spôsobu zániku Spoločnosti bez likvidácie. Ustanovenia o doložení Súhlasu k návrhu na Zápis sa nevzťahujú na zahraničnú osobu či už v postavení prevádzajúceho spoločníka alebo nadobúdateľa. V prípadoch, v ktorých nevzniká povinnosť zabezpečiť Súhlas, sa k návrhu na Zápis doloží vyhlásenie prevádzajúceho spoločníka a nadobúdateľa o tom, že nemá povinnosť Súhlas zabezpečiť.

Pokiaľ ide o prevod alebo rozdelenie väčšinového obchodného podielu, zmeny budú účinné až Zápisom. V prípade menšieho obchodného podielu účinky nastávajú voči Spoločnosti dňom doručenia zmluvy o prevode resp. rozdelení obchodného podielu, ale najskôr až po vyslovení súhlasu valného zhromaždenia Spoločnosti s prevodom alebo rozdelením obchodného podielu.

S novelou Obchodného zákonníka súvisia aj ustanovenia Novely, ktoré zavádzajú povinnosť zdaniteľnej osoby, ktorá požiadala o registráciu k dani z pridanej hodnoty, v určených prípadoch  zložiť zábezpeku na daň. Ide predovšetkým o situácie ak:
• fyzická osoba v postavení konateľa alebo spoločníka zdaniteľnej osoby má ku dňu podania žiadosti o registráciu daňový nedoplatok vo výške 1.000 EUR a viac (ďalej len „Daňový nedoplatok“),
• konateľ alebo spoločník zdaniteľnej osoby je konateľom alebo spoločníkom v inej právnickej osobe, ktorá má ku dňu podania žiadosti o registráciu Daňový nedoplatok,
• zdaniteľná osoba je fyzická osoba, ktorá je konateľom alebo spoločníkom v právnickej osobe, ktorá ma ku dňu podania žiadosti o registráciu Daňový nedoplatok, alebo
• zdaniteľná osoba ku dňu podania žiadosti o registráciu vykonáva len prípravnú činnosť na podnikanie.

Zmeny prijaté Novelou teda v zmysle vyššie uvedeného predstavujú predĺženie procesu vzniku Spoločnosti ako aj prevodu a rozdelenia obchodného podielu o čas potrebný na zaobstaranie Súhlasu a eventuálnu povinnosť podnikateľa zložiť zábezpeku pri registrácii k dani z pridanej hodnoty.

 

© JNC Legal s.r.o. 2012
Obsah tejto správy nepredstavuje právnu radu. Odporúčame, aby ste nás kontaktovali za účelom poskytnutia špecifickej právnej rady ohľadne špecifických okolností Vášho prípadu.
 

Novela Zákona o sociálnom poistení

15.9.2012

Dňa 01.09.2012 bol v Zbierke zákonov zverejnený zákon č. 252/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“) a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „Novela“). Jednotlivé ustanovenia sú účinné od 01.09.2012, 01.01.2014 a 01.08.2016, no väčšina ustanovení je účinných od 01.01.2013. Viaceré z ustanovení Novely sa priamo dotýkajú podnikateľov, či už ako zamestnávateľov alebo samostatne zárobkovo činných osôb.

Ustanovenia Novely účinné od 01.09.2012 znamenajú pre zamestnávateľa len prechodnú administratívnu záťaž. V súvislosti so zmenou prerozdelenia odvedených prostriedkov medzi I. a II. dôchodkový pilier by mal zamestnávateľ v prechodnom období zabezpečiť úpravu vykazovania súm odvedených za zamestnancov, ktorých celková výška je však bezo zmeny.

Od 01.01.2013 sa osobný rozsah nemocenského, dôchodkového ale aj verejného zdravotného poistenia v rôznej miere rozšíri aj na zamestnancov na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru („na dohodu“). Náklady na zamestnávanie takýchto zamestnancov s výnimkami vzrastú na úroveň nákladov na zamestnanca v pracovnom pomere. Zamestnávatelia by preto mali zvážiť, či a v akej forme budú zamestnávať pracovnú silu prostredníctvom dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. V súvislosti s touto zmenou musia zamestnávatelia vykonať aj potrebné byrokratické úkony.

Novela sa negatívne dotkne aj výdavkov na zamestnancov, ktorí doteraz pracovali v pracovnom pomere. Zmena sa bude týkať predovšetkým tých zamestnancov, ktorí zarábajú rádovo násobky priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve, a ich zamestnávateľov, pretože sa zvyšujú maximálne sumy, z ktorých sa odvádza poistné. Maximálna výška prípadných dávok však zostáva nemenná, prípadne sa dokonca zníži. Rovnaká zmena zasiahne aj samostatne zárobkovo činné osoby.

Samostatne zárobkovo činné osoby môžu očakávať aj ďalšie zvyšovanie nákladov v súvislosti s úpravou spôsobu výpočtu vymeriavacieho základu pre určenie výšky odvodu. Po uplynutí prechodných dôb môže táto zmena predstavovať rast nákladov na sociálne a verejné zdravotné poistenie až o cca 1/3 súčasnej výšky.

Ďalšie ustanovenia Novely nemajú priamy vplyv na podnikateľské prostredie, dotýkajú sa však sociálnej úrovne poistencov. Mení sa spôsob výpočtu starobného dôchodku v I. pilieri v tom zmysle, že poistenci dosahujúci vyššie zárobky sa vo väčšej miere budú podieľať na výške dôchodku slabšie zarábajúcich poistencov. Významnou, avšak prechodnou zmenou, je zvyšovanie dôchodkových dávok o pevnú sumu bez ohľadu na ich výšku.

Charakter II. piliera sa opäť mení na dobrovoľný s možnosťou vstúpiť doňho do dovŕšenia určeného veku. Zaujímavou zmenou je možnosť vkladať do II. piliera dobrovoľné príspevky, ktoré bude možno zahrnúť do nezdaniteľného základu dane z príjmov. V súvislosti so zmenou pomeru čiastok odvádzaných do I. a II. piliera a so zmenami v dôchodkových fondoch sa súčasným sporiteľom umožňuje v prechodnom období do 31.01.2013 z II. piliera vystúpiť.

O podrobnostiach poslednej zmeny Zákona o sociálnom poistení a súvisiacich predpisov Vás budeme v prípade záujmu radi komplexne informovať.


© JNC Legal s.r.o. 2012
Obsah tejto správy nepredstavuje právnu radu. Odporúčame, aby ste nás kontaktovali za účelom poskytnutia špecifickej právnej rady ohľadne špecifických okolností Vášho prípadu.

 


 

Návrh novely Zákonníka práce

10.9.2012

Vládou predložený návrh novely zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) predstavuje spolu s poslednou schválenou novelou zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ďalšie zlepšenie pozície zamestnanca. Na druhej strane môže logicky znamenať výrazné zvýšenie nie len finančnej záťaže zamestnávateľa v podnikaní. V nasledujúcom texte stručne charakterizujeme najzásadnejšie zmeny, na ktoré by sa zamestnávateľ mal pripraviť v prípade, že návrh novely bude v parlamente schválený v podobe, v akej ho schválila vláda SR.

Účinnosť predkladanej novely, ktorou sa majú spravovať aj už existujúce právne vzťahy, sa navrhuje od 01.01.2013. Vládny návrh zákona neponecháva zamestnávateľom dostatočný čas na prípravu primeraných opatrení ani prostredníctvom prechodných ustanovení. Zamestnávateľom teda nezostáva nič iné, len vykonať nevyhnutné kroky do 31.12.2012.

Navrhovanou zmenou definície závislej práce sa mnohé činnosti vykonávané živnostníkmi na základe obchodnoprávnych vzťahov stanú nezákonnými. Ak zamestnávateľ adekvátne nezasiahne, hrozia mu sankcie pre nelegálne zamestnávanie.

Podľa súčasnej právnej úpravy môže zamestnávateľ vo viacerých prípadoch v kolektívnej zmluve dohodnúť pre seba priaznivejšie podmienky, než poskytoval Zákonník práce. Táto možnosť má zaniknúť a už existujúce ustanovenia kolektívnych zmlúv upravujúce odchylné podmienky sa stanú neplatnými. Spravovanie sa takýmito ustanoveniami môže byť príslušnými orgánmi sankcionované.

Zásadné zmeny sa navrhujú aj pri úprave skončenia pracovného pomeru. Predovšetkým sa obnoví súbeh výpovednej doby a odstupného a povinnosť prerokovať skončenie pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov. Výpovedný dôvod premiestnenia zamestnávateľa má byť podmienený nesúhlasom zamestnanca s premiestnením a obmedzený ochrannou dobou zákazu výpovede.

Viaceré nepriaznivé zmeny sa majú dotknúť aj úpravy pracovného času. Vyššia miera ingerencie zástupcov zamestnancov sa prejaví pri zavádzaní nerovnomerne rozvrhnutého pracovného času, pružného pracovného času, noriem práce a flexikonta, ktoré sa má zjednotiť s kontom pracovného času. S vedúcimi zamestnancami nebude možné dohodnúť 56-hodinový priemerný týždenný pracovný čas ani 550 hodín práce nadčas ročne (už len 150 hodín ročne). V kolektívnej zmluve nebude možné dohodnúť zvýšený rozsah práce nadčas, a to ani nariadenej, ani dohodnutej. Okrem vedúcich zamestnancov a ďalších zákonných výnimiek nebude možné zmluvne do pravidelnej mzdy zahrnúť prípadnú práca nadčas. V súčasnosti účinné ustanovenia kolektívnych a pracovných zmlúv o týchto aspektoch budú neplatné.

Návrh novely znamená tiež obmedzenie reťazenia pracovných pomerov na dobu určitú a predražovanie zamestnávania na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, na ktoré sa majú vzťahovať okrem iných aj ustanovenia o minimálnej mzde a o rozvrhovaní pracovného času.

Navrhovaná úprava zjednodušuje vytváranie odborových organizácií u zamestnávateľa a znamená ďalšie výdavky na činnosť zástupcov zamestnancov. Navrhuje sa tiež rozšíriť okruh inštitútov, ktoré možno zaviesť len po dohode so zástupcami zamestnancov, pričom v prípade ich absencie nemôže zamestnávateľ konať sám ani po dohode so zamestnancom.

O podrobnostiach navrhovanej zmeny Zákonníka práce a súvisiacich predpisov a možnostiach minimalizácie jej nepriaznivých dopadov na Vaše podnikanie Vás budeme v prípade záujmu radi komplexne informovať.


© JNC Legal s.r.o. 2012
Obsah tejto správy nepredstavuje právnu radu. Odporúčame, aby ste nás kontaktovali za účelom poskytnutia špecifickej právnej rady ohľadne špecifických okolností Vášho prípadu.


 

Web

25.4.2012

Spúšťame vynovenú web stránku.

Seminár v apríli

2.4.2012

Partner kancelárie Jaroslav Nižňanský sa v dňoch 13.-14.04.2012 zúčastní v Prahe medzinárodneho seminára venovaného problematike insolvenčného práva.

Stránky